Petičné právo občanov SR? Ilúzia o tom, že `Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.` (Ústava SR, Prvá hlava, čl. 2, odst. 1) Čosi viac ako 1 rok (21.08.2006-07.09.2007) sme v rámci uplatnenia Ústavou zaručovaného petičného práva (priama demokracia) pred očami verejnosti manifestovali realitu - ako možno občanov Slovenskej republiky zbaviť ich Ústavou zaručovaného práva na zdravie a život pod pláštikom "odbornosti". Zhrňme si základné fakty:

Onkologické ochorenia napriek mnohorakým vymoženostiam modernej medicíny naďalej predstavujú pre postihnuté osoby de facto rozsudok smrti. Nemuselo by to tak byť, keby v centre pozornosti moderných lekárov neboli peniaze, ale zdravie pacientov.

Ak chceme svoj osobný vzťah k pseudovede zvanej moderná medicína postaviť na realite, musíme sami seba prestať klamať a priznať si neodškriepiteľné fakty - hlavným motívom, prečo sa niekto dá na štúdium medicíny, už dávno nie je snaha pomáhať ľuďom a podobné ideologické nezmysly, za ktoré sa lekári pred aj počas svojej kariéry vytrvalo schovávajú, ale výhody plynúce z tejto spoločensky nevyhnutnej profesie: vidina celoživotného nadpriemerného finančného zabezpečenia a vysoký spoločenský status, ktorí lekári v spoločnosti požívajú.

Moderná medicína už nie je o zdraví, ale o chorobách a o peniazoch, ktoré v kšefte s chorobami možno utŕžiť. Oficiálne príjmy, bočné príjmy od pacientov, od výrobcov a distribútorov liečiv, dovolenky či služobné cesty platené štátom, firmou či farmaceutickými firmami... Vieme o tom všetci.

Po priznaní si tejto neradostnej reality sa nám celkom inak javia aj dovtedy zdanlivo nezmyselné a nelogické veci moderného zdravotníctva - lacné, dobré a bezpečné lieky sú nahrádzané menej účinnými či celkom neúčinnými ale oveľa drahšími liekmi s množstvom vedľajších účinkov; jednoduché a logické liečebné postupy nie sú používané...

Perverzita pseudomedicíny však ide oveľa ďalej - lekári už dnes ani nesnívajú o tom, že by pacienta z tzv. neliečiteľnej, najlepšie ak aj smrteľnej choroby vyliečili, snívajú o tom, že budú schopní tieto tzv. "nevyliečiteľné" choroby držať pod kontrolou, t.j. premeniť ich na chronické. Človek síce nebude zdravý, ale ani nezomrie. Fantastické! Úžasní lekári dokážu zachrániť človeka pred smrťou! Hurá!!!

Aj keď sa možno zdá, že toto je dôvod na oslavu, niečo tu nesedí. Pacient má byť asi vďačný výnimočne schopným, nadaným lekárom za to, že nezomrel, ale súčasne sa musí zmieriť s tým, že po zvyšok svojho života bude musieť poslušne platiť za lekárske služby a lieky. Kto by nevymenil smrť za chorobu, však? A tu je pes zakopaný. Chceš žiť? Tak zaplať! Priehľadná logika šamanov v bielych plášťoch: znemožníme každého, kto by chcel lacno a účinne ničiť náš biznis s tzv. nevyliečiteľnými smrteľnými chorobami a zabránime mu v tom, aby liečil. Verejnosti nahovoríme, že táto choroba je neliečiteľná, ale vďaka nám, skvelým lekárom, už nie je ani smrteľná, iba chronická... A keďže nič, ani náš život a zdravie nie sú zadarmo, všetci majú dôvod na spokojnosť - lekári majú trvalo o príjmy postarané, výrobcovia liečiv takisto a pacient? Nech platí, keď chce žiť! Peniažky sa kotúľajú šamanom modernej medicíny do vačku. Taká je realita. Má niekto dôkazy o opaku?

Bežný človek žije v ilúzii, že poslaním lekárov je chrániť naše zdravie, pôsobiť v rámci prevencie a keď je na prevenciu neskoro, prinavracať ľuďom zdravie. Žiaľ, to už dávno neplatí.